oči zavreté,
viečka uvoľnené,
kladiem nohu pred nohu,
nedvíham ruky
(tie visia pri tele)
verím svojim inštinktom.
Nohy ma unášajú,
okrem pocitu vankúšikov
v špičkách prstov
necítim nič.
Nič, len radosť z chôdze.
Nebude to trvať večne,
tak si to užívam.
Zrazu zmena,
nedržím viac rovnováhu svojho tela,
ak by som chcela rozumieť,
chcela by som veľa,
padám,
necítiac zem pod nohami,
tak otváram oči doširoka,
nevidím však uspokojenie.
Keď riešenie nenachádzam,
rozpažím,
viac nevyvádzam,
krásny pocit prúdiaceho vzduchu,
čo sviští mi pri uchu,
dotýka sa mojej kože,
všetko robiť môžem,
nič ma už nezastaví.
V tom!
Šok!
Chlad!
Žiaden vzduch!
Voda!
Všade odokola!
Nedá sa mi dýchať!
Nie, vážne,
nedá sa mi dýchať.
To je sloboda!
Všetko je tak pokojné,
ako voda.
necítim tiaž,
viem len čo je hore a dole.
Vychutnávam sa v tomto ponore.
Znenazdajky
dačo ma začne ťahať hore,
zrazu všetky zmysly v pozore,
mecem sa, šklbem čím sa dá,
no brániť sa voči tomu nedá.
Tlak v hlave klesá,
blíži sa hladina,
som vo vode,
no mám pocit, že sa potkýnam.
Zase je všetko rozmazané,
moja hlava v atmosfére,
treští,
a v hrdle páli
akoby
prehltla sto ihiel.
Vyhodilo ma to breh.
Celá od blata,
mokré šaty lepia sa na telo.
Nie je na tom nič príjemného.
Zhodím šaty zo seba
a je mi lepšie.
Slnko našťastie svieti,
kým uschýnam,
čas mi príjemne letí.
Prídem na lúku,
toľko vôní!
Ľahnem si do trávy,
hlavu skloním,
je mi úžasne
a nič ma nebolí.
Zaspím a už sa neprebudím.
Lebo toto boli najkrajšie chvíle môjho života
a len smrť ich spraví nekonečným.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
lubobs
27. 6.júna 2010 23:07
úžas
Napíš svoj komentár