rozsvecuje mi hviezdy v očiach.
Je to kráľ mojich snov,
jeho svetlo svieti nado mnou,
Stačí mi naňho pohľad jediný
a život zrazu nie je tak spletitý.
Zapáli mi srdce oheň vášne,
byt s nim by bolo aké krásne,
realita všetko zhasne,
mydlová bublina v mžiku praskne.
Veľká túžba tejto lásky,
robí mi len navyše vrásky,
žiadne krasy na tvári mladej
a predsa bledej, šedej
z lásky nenaplnenej.
Každý, kto už pocítil jej drápy,
vie ako sa asi trápim.
Nemilujem cyklicky,
milujem stále.
Milujem platonicky,
keď rozpozná ho oko v dave.
Nemám sa čím chváliť,
som škaredá
a nechcená,
anonymná tvora bez mena,
hodnota bezcenná.
A predsa - vidím jeho tvar,
moja sa rozžiari,
no hneď keď sa zase stratí,
v úbohej duši kar.
Žiaľom naplním pohár môjho údelu,
my - ktorí robíme márne veci,
my padneme všetci bez rozdielu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár