Svieti jak šialené,
všetko je zrazu odhalené,
slnko páli každú vec bez rozdielu,
ja ostávam bez podielu,
ktorý som aj tak nemala.
Oklamaná dnes,
ako na Vianoce,
najhoršie veci,
ktoré prinieslo toto storočie.
Nezúročím
žiadne svoje sklamanie,
toto je utrpenie,
nie moje povolanie,
aj tak som tým zamestnaná
24 hodín denne.
Na lôžko ustlaná,
nahnevaná,
anonymita porušená.
Nezostal ani kúsok puzzle,
čím by sa to dalo poskladať zase naspäť,
ako keď odtrhnete kvet,
nebude viacej živý.
Opadne
a bude hnilý,
do smetiska pripravený,
to nespravíš.
Padla sánka
a už sa nikdy neusmejem,
fyzicky nemožné,
keď každý deň prerevem,
pochybnosti sejem
do vlastnej hlavy,
približuje sa deň popravy,
až sa začínam tešiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
25. 8.augusta 2010 23:03
Až tak veľmi sa ale netešíš.
Napíš svoj komentár