Zamlčím podmet,
možno si domyslíš,
že si to ty,
že myslím teba,
keď mi ťa treba veľa.
Usmievam sa,
hneď vieš na čo myslím,
po kom túžia moje zmysly.
Musíš byť na mne závislý,
aby si to pochopil
a mohol uchopiť
situáciu do vlastných rúk.
Tak ma nemuč
predstavou
zemského raja,
lebo na raj si nevystačím sama,
na to treba nás dvaja.
Chcem počuť slová, čo hovoria áno,
čo spôsobia,
že ráno
bude zo mňa krotký baránok.
Dočítam sa z týchto stránok,
to čo chcem vedieť už dávno?
Čo by sa malo udiať,
aby sa mohlo tak stať,
v duchu pokoj nastoliť,
v duchu pokoj mať.

 Blog
Komentuj
 fotka
bonita  5. 6. 2010 11:57
budem sa zase opakovať

ale keď ja

milujem tie rýmy
Napíš svoj komentár