hľadá nehu pred sebou.
Nevidí diery, nevidí škáry
v betóne,
vlečie sa ďalej, nezastane.
Jeho pozliepané srdce tápa,
kým on dušne lapá
po dychu,
hoci jeho pľúca sa nehýbu.
Očí len strieľajú do čiernoty,
bez pohybu,
niet kontinua.
Ľahne si na zem,
niežeby nevládal,
no má pocit, že zasekol sa v kruhu,
keď v noci čaká dúhu,
čiernou stuhou
zaviaže si oči
a skočí,
hoci
netuší
či.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár