Zo slnka opuchlo mi líce,
mám tam aj modrinu.
Na tom líci cítim slinu,
dávam si to všetko za vinu.
Trúfam si na veci väčšie ako som ja sama.
Ako vrana
v kukučom hniezde,
odveci
lokalizovaná,
neprestajne premýšľajúca,
čo sa zondilo.
Tak čo sa stalo?
Nemám amnéziu,
ale nespomínam si na to podstatné,
ale ako je to teda možné?
Asi nemám svoj deň,
idem sa naspäť zahrabať do zeme,
medzi čierne červy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár