keď ma objímaš,
ľahká jak páperie,
keď si na teba spomínam.
Nemusím na nič myslieť,
keď som pri tebe,
keď sa o teba opieram.
No odrazu sa niečo zmení,
tvoja tvár sa premení
na monštrum
s ostrým jazykom
naháňaš strach.
Od toho momentu nezvratne
všetko ochádza,
aj to páperie zhorí ako fénix,
rýchlo, nečakane,
no už z popola nevstane,
zhasne,
akoby ani nikdy nebolo.
Zhasnú aj spomienky na tie dotyky,
odletia na juh a už sa nevrátia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár