neprehlušia hluk,
je im fuk,
či si sám
a či podfuk.
Neber mi z rúk
sójový suk,
povedz prepáč
no potom ani muk.
Nieže ťa uvidím
ako sa zakrádaš,
ináč nedožiješ rána,
staneš sa
pretrhnutým ako vrana.
Prevracia sa ďalšia strana,
predošlá nezmazáva sa,
nás však nezaujíma,
sme nadržaní zvedavosťou ako to pokračuje.
Až na rupne nitka
držiaca naše uši
a tie odpadnú.
Už ich nikdy nenájdeme,
ani zajtra, ani včera.
Popritom všetkom
vychladne nám večera.
Smola až do rána.
Husté obláčiky pary mieria do nebies,
a nikto ani len netuší,
čo bude s nimi,
keď sa stretnú s našimi mŕtvymi príbuznými.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lubobs
13. 5.mája 2010 23:01
cvingi jeluo ah
Napíš svoj komentár