Prevaľujem sa v perinách,
chátrane sa snažím zavrieť si myseľ.
Keby to šlo tak ľahko!
Nad mojou hlavou otvára sa mračno,
dýcha sa mi ťažko,
padá na mňa strop,
nebo nezľutuje sa,
padá padá padá.
Ten chlad
okolo môjho tela,
utiecť sa mi nedá,
len tŕpnem
a so strachom v očiach sa prizerám.
Nič sa však nedeje.
Ako je to možné??
Ešte sekunda.
A potom...!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár