Cukor sa rozpúšťa,
láska ostáva,
to sladké na jazyku,
pocit ešte pretrváva,
aj keď svrbí ma koža,
bránica sa chveje
a chce sa mi kýchnuť.
Na rukách
zostalo ešte čierne od čaju,
zlížem to,
keď zatvorím oči,
ticho kvapkajú slzy radosti
do noci.
Mám toho sotva dosť i
keď vymenila by som rozprávača,
aby som sa mohla chvíľu nechať unášať,
splynúť s dejom,
nezamýšľať sa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár