do plastových obalov,
dotýkať sa nádob
v rukavičkách,
všetko je zrazu také
neosobné,
ako keď vejárom zakrývaš si tvár.
Vzďaľujem sa od svojho vnútra,
nič necítim,
nič sa mi nechce,
niet sa kam posunúť.
Čoho sa dotknem
zmení sa na prach,
neoživím už nič,
šedne
aura
kolo mňa.
Záblesk stratil sa,
všetko vyzerá tak opotrebovane,
zbytočný cit,
zbytočnosť nadovšetko,
vlasy opadávajú,
už nie sú krásne,
už nie sú žiadne,
posledný dôvod sa vytratil...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
omeleta
1. 12.decembra 2010 21:40
Napíš svoj komentár