Posledný pokus
zblížiť sa
sám so sebou.
S prekliatou bezvierou
i lačnou nenásytnosťou,
odhryzne palec na nohe,
ale nezaklame ani raz.
Keď púšťame sa do neznáma,
koryto doma prázdne,
kričí tieseň,
do vody volá,
nečujne.
Počúvam
vymyslené bájky
o svojom osude,
kto to vie??
Zvedavosť oželiem,
je to mora,
je to sen.
Tempo nevie, kde som,
ale ja taká nie som,
na opustený ostrov sa dobrovoľne nepoberám.
Strážiac svoje hradby
stojím na hrane útesu,
pozerám sa so záujmom dole,
nikto netuší, na čo práve myslím.
Tak to ostane.

 Blog
Komentuj
 fotka
frez  3. 5. 2010 19:13
to je experimentalna proza?
 fotka
johnysheek  3. 5. 2010 19:45
malokedy ludia tusia na co myslime kym to nevyjavime..
 fotka
viollin  3. 5. 2010 20:03
@frez nie, to je úplne normálka

@johnysheek ani to nie je zaručené že sa potom tak stane
Napíš svoj komentár