Nemám čas
a nemám teba,
prestávam rozmýšľať,
mením sa na zviera,
choré zviera bez jazyka,
čo nerozpráva,
len hlasno vzlyká.
Zapíšem si do denníka
smrť nastala dňa...
Stáva sa zo mňa nočná mora,
blúdiaca mátoha,
telo bez duše,
stráca srdce,
už nemá ani vlastný svet,
vlastný pocit,
nehy niet.
Bez panciera,
ohlodaná na kosť,
bez zbytočných otázok,
na šťastie už nemá nárok,
ani peniaze na hrob.
Kotva ťahá ku dnu,
no vznášam sa už v tej existencii
medzi nebom a zemou,
pani v čiernom kabáte na mňa volá,
ja jej padám do náruče,
už nebudem trápiť sa znova.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
emmka98765  9. 10. 2010 23:53
cííí úžasne tvoríš!
2 
fotka
dzeejn  10. 10. 2010 03:55
ak to ten človek v dnešnom živote nepochopil, tak sa bude trápiť v tom ďalšom hehe

veľmo dobre napísané
Napíš svoj komentár