Potopené rakvy
budúcnosti,
radšej odídem, keď zabil som už svoje cnosti.
Nevrátim sa,
potupu svojej hlavy
nesiem si so sebou.
Nie TO sa nespraví,
nič nebude ako predtým,
nevratné zrnko piesku.
Ťažoba s ktorou je ťažko žiť...
Keď cieľ cesty sa rozplynie
mihom sekundy.
Ako piesok v púšti,
nikdy nie na jednom mieste,
ale stále bez východiska.
Zalejte ma vodou,
no tá aj tak vyschne
a všetko bude ako predtým.
Nezničiteľný princíp.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár