pácham hriech,
akoby som bola preň stvorená.
Krabica otvorená,
hľadá, čo je v nej,
ale nenájdeš viac ako vo mne,
som prázdna
a prázdnotou ťa zapĺňam,
kým nepretečie pohár.
Nie som sochár,
som len neforemná hmota,
najlepšia dobrota
s najjedovatejšou náplňou.
Nepoznáš ma
a preto sa ma bojíš,
keď večer po tme domov
a máš pocit, že ťa niekto sleduje,
že za chrbtom ti stojí.
No hádaj...
jasné, že som to ja.
Nesplním ti najtajnejšie priania,
lež najhoršie mory.
Vo vlastnej posteli zhoríš,
vo vlastnej vani sa potopíš.
Skrátka,
lepšia ako tvoja matka,
doženiem ťa k záhube.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
22. 7.júla 2010 01:56
mam iba taky pocit alebo sa nam viollin zalubila?
2
@husky viollin sa najlepšie píše takéto básne keď nemusí nič riešiť, lebo vtedy sa jej mysel nesustreduje len jednym smerom...po slovensky povedane...v takom pripade by som napisala tak jednu basen za cely mesiac a potom viac nie...teda kym by som sa nerozisla s danou osobou, az potom by bolo o com pisat...
Napíš svoj komentár