a gumené topánky sa nedajú kúpiť,
premočená kráčam
po mlákach
domov
alebo aspoň na privát,
kde sa budem privátne sušiť,
následne bojovať
z celej sily
s nádchou.
Moje plány
s božími sa kryli,
doplácam na to,
že mám pokazený dáždnik,
všetky skratky premenené v blato,
nevadí,
veď to.
Preto,
pretože milujem dážď,
aj keď zmoknúť nie je sláva,
tá neutíchnuteľná žášť,
musím zatvoriť oči.
A či je zločin
stúpiť proti prúdu,
som ja ale rebel,
recidivista.
Otvorím okno,
zabliakam „astalavista!“,
do sveta,
kde rozlieha sa mokro,
ja vstala som skoro,
ani večera mi nestihla vychladnúť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale niektoré veci by som vyškrtla, v každom prípade ĎAKUJEM!