uprostred dažďa,
rozhodná chvíľa,
keď dovtedy vliekli sa roky.
Sĺz plné potoky,
zostali po nich len psychické bloky.
Na zajtra a zajtra ráno nebude sa spomínať,
nebude sa dať koho rád mať,
stalo sa, čo asi sa muselo stať,
kto je teda teraz ten vinník, kto je vrah,
je to jej milenec,
či je to jej brat?
V rukách drevený ruženec,
vzlyky ozývajú sa hmlou,
čaká sa na polnoc,
nech sa zabudne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár