pohladia v podbrušku,
sladké ako návrat,
nečakaný nával sĺz
radosti,
potrebujem osušku.
Zamýšľať sa nad rozbreskom,
spáleným slnkom,
náhodnom blesku
lásky,
čo nás teší
a zároveň zarmucuje,
nevedno, čo veští,
keď kľučkuje
medzi riadkami
skrytej závisti
sebe samému,
keď sa do toho vložíme,
nepísanú dohodu zložíme,
že dušu za tento život položíme.
Sme blázni,
keď veríme
niečomu tak abstraktnému.
Na koniec útesu bežíme,
nezastavujeme,
nevieme,
či práve končíme,
či začíname.
Pokusom k výsledku,
k čomu nás to dovedie?
K dôsledku?
Roztrasú sa kolená
pod nepevnou zemou,
čo to tlčie pod kožou bledou?
Presýtená medom
nie som
zvedavá
na koniec románu.
V nás.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
co je to rozbresk?