___Ruža (venované Weeprose)

Krásna ruža spadla do blata,

bola špinavá, celá fľakatá.

"Čo si teraz počnem?" narieka smutne,

hláskom rvúcim, ako keď raz utne.

Už nemám korene, lupene padajú,

listy sivé sa strácajú od žiaľu.

Čím som bola a čím som teraz?

Veru ako symbol lásky-neraz.

Muži padali na kolená,

dievčatá červeň v tvári,

tak prečo slnko viac nežiari

a pod nohy si hádžu polená?

Nechce sa mi veriť,

že som predtým stála v krásnej váze,

no potom prizerajúc sa tej skaze,

čo sa nedá stmeliť,

ocitla som sa na chodníku,

ktorý je mojím pomníkom,

tak ako zhasne hviezda jasná,

tak náhle a z čista jasna,

tak všetko dobré sa pominie,

posledný cit navždy zomrie.

Predsa ja pamätám na nevšedné úsmevy,

čo hrali kútikmi mladej devy,

na tú iskru, čo sa niesla prúdom,

vznášala sa vzduchom,

na tie slová

nezachytiteľné uchom,

iba vibráciou srdca,

sladké a čisté zároveň,

len pre tú lásku,

preň.


Tak zostaň!

Márniš čas dohadmi,

čo s ľuďmi ako ja a ty.

Odišla si, no bolo už neskoro,

na život stíchlo a zomrelo všetko naokolo.

Tancuješ bosá v mojej hlave,

ja myslím na teba neprestajne,

keď sa dívam na túto ružu.

Si prekliata! Ukradla si mi dušu!

Nechcem ťa vidieť, nechcem ťa cítiť,

pri pohľade na tvoje veci cítim tlak,

síce nemôžem tú ružu za to viniť,

avšak...


Čistý vzduch hýbe mi lupeňmi,

ja padám padám pred ľudskými úskaliami,

neviem si predstaviť, čo sa so mnou stane,

keď dopadnem na dno a budem celá v blate.


Je to smutné,

no taký je príbeh,

zomrel kvietok,

zomrel kľudne,

na život a na smrť naposledy povädne.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu