no tak tragicky,
že mám chuť ťa obviť ramenami
a dlho dlho držať v objatí,
a tak tuho,
že len hasiči ma budú môcť od teba odtrhnúť.
Tak mi povedz,
povedz mi,
čo ťa trápi milý môj.
Vyslov tie slová ťažké,
čo sa tlačia v tvojej hlave,
viem, že to pre teba nie je ľahké,
len prečo neveríš ani mne?
Už som z teba trošku zúfalá,
je snáď moja snaha trúfala?
Chceš, aby som odišla a dala ti pokoj?
Lámeš nielen svoje srdce,
ale aj to moje.
Lebo tvoje srdce beriem ja za svoje.
Ako odľahčiť tvojmu trápeniu,
úzkosť už aj na mňa dolieha,
keď neviem ti pomôcť.
Ležím vedľa teba
bezmocne,
volám sily v tebe,
„sa premôžte!“
Chátraš a ja s tebou,
zastav, láska,
tento proces,
zoceľ sa nakoľko ešte môžeš,
prosím,
pre nás,
lebo ja neodídem
aj tak.
Zostávam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár