tancujem prinízko,
no v oblasti s vysokým obsahom včiel.
Nemyslím že som lietadlo,
no uletieť chcem
tomuto uletenému svetu
postavenému na hlavu,
čo nemá vlastnú tvár,
dôležitá je moc nad masou
a nie vôľa jednotlivca,
jeho individuálny rozum,
žiaden rozum presahujúci vôľu najmocnejších!
Americky sen je len klam,
ako prinútiť nás spokojných sedieť tam
kde sedíme,
na vlastných šunkách!
Že s tým nič nespravíme?
oni to vedia,
oni si zase sedia
v kožených kreslách a majú namaľované tváre
hnevlivo sa pozerajúce sa všetko čo by v skutočnosti malo byť správne,
zavrhujúce poriadok,
šíriacich strach, zúfalstvo a bezmocnosť.
Avšak len na toľko koľko im dovolíme.
Tak prečo si slobodu nezvolíme?!
Prečo ich nechávame zahrávať sa s nami?
A potom len končíme dobrovoľne v sietiach rôznymi smrťami.
Som tu snáď sama?
Či posledná duša už opustila svet
čo verila v čo verím ja?
Nie jak ostatní že východiska niet.
máme lakte a hlavy ešte na krkoch,
tak čo nám chýba?
Aj keď si myslíme že nemáme čo stratiť,
tak prečo to teda svetu nevrátiť?
Bude bol tichý hlások vypočutý,
čo ako ostatne naveky zabudnutý?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lubobs
28. 12.decembra 2009 16:13
slabý hlások, ale pre mňa trefný...som toho názoru ..žiť čo najviac podľa seba...
Napíš svoj komentár