___Srdce na vankúši

Vytrhla som si srdce z hrude,

ono nemohlo viac biť pre mňa,

položila som ho na vankúš,

srdce na vankúši,

pre teba,

pre teba bude.



Moje srdce bez teba sa dusí,

moje srdce na vankúši.

Ono nemá oči, uši,

avšak musí

všetko počúvať,

rozmýšľať či toho budem ľutovať,

na všetko sa pozerať,

rozhodnúť,

či stáť, či bežať.


No najviac ho mrzí,

keď tvár oproti mojej sa krčí,

vytratil sa cit hlboký,

nik nedrží moje boky,

aby som nespadla,

čo boli bývali tým vankúšom,

teraz prázdne bez citu

vzďaľujú sa rozkvetu

ako všetko navôkol.


A to srdce úbohé,

cíti jak sa doňho rúbe,

na zhrdzavenej trúbe

hrá smutnú pesničku.

To, čo z neho ostalo,

tiká ostošesť,

nechce byť viac na vankúši,

chce byť preč,

zase naspäť v hrudi,

o tom nech sa s iným súdi.

Rozum, ten ho nechce,

že vraj bolí,

ta nech vonku prebdie.


Tak srdce prebudí sa v chladné ráno,

no nie také chladné jak by sa zdalo,

veď putuje opäť do hrude.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu