...no dobre, možno trošku.
Uško,
to zamatové hrdielko,
ách mňam.
Bránim sa,
ale veď to po mne aj tak nechceš,
tak sa netvár.
Moja opovážlivosť tebou lomcuje,
si na ihličkách.
Nevieš sa ma dočkať,
a ja ťa nechávam počkať,
ale iba troštička,
nech mi neujdeš.
Jazýček – nezbedníček,
kam sa podel?
Nájsť ho chceme obaja,
veď to najväčšia odmena.
Budem ťa štekliť,
robiť ti naprieky,
no tiež hrať sa s vlnami tvojich vlasov.
Tešiť sa z mrazov
na pokožke,
ležiac na mäkkej podložke,
privoniavať si k najlepšej vôni na svete.
Možno ubudlo na svetle,
zneskorilo sa,
nám to nevadí,
pre nás noc začína sa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lubobs
14. 7.júla 2010 21:25
prudká
Napíš svoj komentár