čo tvoria sa v myšlienky,
keď rodia sa nápady,
zabalené do plienky.
Kajúcne dvíham oči k oblohe,
keď neviem na nič prísť,
na nič prevratné, čo by sa mi mohlo zísť.
Trápia ma závity,
dochádzajú slová,
vraciam sa z tomu istému
znova a znova.
Už nevládzem diskurz,
odchádzam preč,
ďaleko od ľudí
a kričím z plných pľúc.
Nie, nič sa nestalo,
žiadna zmena,
ani srdce nezastalo,
ostávam bez mena.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár