Streda:
Streda, streda, streda....och....ako celkom nevinne a pekne sa začal tento deň, pokračoval pokusom o lososový šalát v našej jedálni, hranolkami po 17tej a niečím medzi tým (čo si nespomínam, ale viem, že v tom bol zapletený film Social Network) a skončil prosím pekne konverzáciou s toaletnou misou a volaním Earla, ktorý vám nikdy neodpovie na vaše volania. Zachránil ma skype hovor a spiaca mačka pred obrazovkou (to sú dve veci spolu súvisiace, ale predsa dve), zaspala som o pol 2 pocitom totálneho vyčerpania zo stresu, vyprázdnenia a nádejou, že zajtra bude lepší deň (čomu som v hĺbke neverila, ale musela som si to vsugerovávať, lebo v opačnom prípade má na mňa moje okolie ťažké srdce).
Štvrtok:
Vstala som, a v tej úžasnej chvíli som zistila, že sa cítim vyspato, uvoľnene, a plná energie(do práce)...čo som sa tak cítila prvýkrát po vyše 2 mesiacoch! využila som toho hneď a tak padli za obeť 3 štúdie, padlo by aj viac keby sa nevyskytli nejaké problémy, ktoré tak odviedli moju pozornosť, že sme so spolubývajúcou skončili s notebookmi na kolenách drtiac Crasha Bandicoota a vydávajúc pozoruhodné zvuky (to z toho zanietenia). Posledné pokusy o štúdie, vypnutie a u mňa neuveriteľné nerušené zaspatie.
Piatooook:
Dve sekundy pred budíkom som precitla, vypla ho a neprebudila sa ďalšiu hodinu.
Prvá hodina- rodina- pohoda, na konci druhej hodiny za mnou došiel vyučujúci a pýta sa ma na meno, že jak sa volám, aby si zapamätal, keď sa ho každú hodinu niečo pýtam – paráda.
... Skončili sme síce príjemne o pol hodinu skôr, bohužiaľ v jedálni o tú pol hodinu skôr nevydajú obed. Po dlhom čakaní sa ku mne dostane vytúžený tanier s palacinkami, dokonca tie tety mi ho aj vymenili bez čokoládového topingu, milé od nich že nefrflali
Po prvej palacinke zisťujem, že džem je divný, tak na ďalších ho zotieram dole, prechádza mi síce chuť (a to palacinky milujem) ale dorazím aj poslednú palacinku. (ja viem že z objektívneho hľadiska nemá význam písať o svojich stravovacích návykoch, to len keby má niekto rovnakú úchylku a preto že palacinky majú v mojom živote dôležité miesto.
Sedím doma, dávam dohromady ten dotazník na ktorý nemám vedomosti a mám ho spracovať do budúceho týždňa, neva.
Po hodine drpkania sa s ním zisťujem, že sa nedá poslať hromadná správa na fb, čo znamená, že budem musieť všetkých 300 mien vypisovať a hladať prakticky ručne.
Po 10 minútach zisťujem, že sa dá poslať len 20 ľudom na jedenkrát takže ďalšia robota navyše.
Po trištvrte vypisovania správ a mien zisťujem že som im dala zlú adresu mailovú, takže im musím dopísať správnu a dúfať, žeto zatiaľ nikto zbytočne neposielal na tú zlú...aaaaaaaa!
Potom začnú prichádzať prvé dotazníky späť...najskôr potešenie, potom nadšenie a delírium...wuaaaaaa.
Ešte stále píšem mená a posielam správy, dolievam do seba čierny čaj(makes me hajper ektif) zatiaľ čo prví ochotníci mi už posielajú naspäť. Neviem čím to je, začína mi šibať, začínam blbnúť, napádajú ma bizardné metafory...a...teším sa z dotazníkov! Nie je ešte dôvod, ani som ich nekontrolovala, ale proste len tak samo od seba sa toto deje... Moje oči musia vyzerať ako tie z klipu Ka-ching, ale to môže byť jedno keď ma nikto nevidí...
Lúčim sa so svojím extra-stavom...a čakám na ďalšie do budúcna
ak by ste sa náhodou nudili môžete tiež vypĺňať dotazník nad ktorým som sa tak napotila :
» leteckaposta.cz/742302184...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár