smrť nás netrápi,
raz za to niekto zaplatí,
sami si škodíme,
sami sme si tým hrotom.
Násilie, nenávisť plodíme,
nemyslíme na to čo bude potom.
Skáčeme do rozbúrených vĺn,
plávať nevieme,
jedno nám je
koľko spôsobíme sĺz,
čo nám nepatrí, si zoberieme.
Smrad, špinavá voda,
nedýchame O2,
ale iný plyn.
Kyslé dažde zo slzných kanálikov
kuriev
v kláštore
nemravných mníchov.
Povozníka nepoznať,
dračím vozom sa vezieme,
radšej si kožu derieme,
než niečo ľutovať.
Nikto nás nespasí,
nezabojuje,
každý sám za seba.
výkriky zúfalstva nepočuje,
všetci sú skazení,
niet koho asi.
Nemyslí sa na budúcnosť,
neexistuje hrdosť,
svet padá,
všade lož a zrada,
nik nestojí už ani o vlastnú súcnosť.
Toto nie je utópia,
blíži sa koniec sveta,
nad tvojou hlavou
utrhnutá hlava lieta,
život je jedna veľká fóbia.
Naša chyba vinou iného,
sladká smrť iba chvíľkovým vykúpením,
uži si to ticho.
Trpiteľov nevinných
nezachránim.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Utekam pred vami a sebov samím
Utekam pred realitou
Utekam pred týmto skazeným svetom
Skazený život žijem
Skazenú vodu pijem
Skazený som ked som v tebe
Skazili sme boží dar
už nevieme milovať
Skazená je láska
Včera si ho mala v srdci
Dnes nevieš kde to srdce nosíš
Včera by som za nu život položil
Dnes nech chcípne ona ja chcem dalej žit
Včera bola nahota len pre nás dvoch
Dnes som nahý ja a ta štetka vedľa mna
Už nepatrí k sebe laska a sex
Už myslíme len ako sa ukojiť
Skazený je ten jednoduchý pud
Skazená je láska
Spravili sme z lasky obzčajný gýč
a nechutnú chtíč