si sa spamätala,
odvtedy udialo sa mnoho,
kvôli tebe,
ty si začala.
Tak nemuč spomienky,
čo krčia sa v kúte.
Ja nie som ten,
čo od teba ušiel.
Ostala v tebe tá malá slabina,
čo teraz pomaly zhasína?
Ostala v tebe smietka ľútosti?
Či zachovávaš si svedomie plné krutosti
a čaše beznádeje
pre tých,
čo zostávajú po tebe.
Na jej šťastí sa nadrieme,
no čas bytia ju tlačí,
zlý duch v nej drieme,
žijeme len raz
a všetci raz aj zomrieme.
Sú takí, čo vzali život do hrsti,
nevidíš im koniec.
Sú vodičmi rýchlika,
ak ich zastavíš si borec.
V tejto chvíli
si to ty kto tu kvíli,
kľačí na zemi predo mnou
s tou maskou bezcennou.
No čo je? ?
Komu vidíš kolena,
kto to je?
Pamätáš si ešte moje meno?
Len číslo! Ty kreatúra bez zmyslov!
Ostatní sa na teba ani nepozreli!
Zabuchli dvere, nechali ležať na zemi.
Kabát spotený,
roztrhaná sukňa.
Proste beznádejný prípad najvyššieho stupňa.
Asi mi rúbe,
no pod ďalej,
teplého čaju do seba nalej.
V hosťovskej dopraj si trochu spánku,
ozajstný liek pre tvoju schránku.
Možno sa ti zdá, že som zabudol,
keď som milý,
never tomu drahé dievča,
súcit robí divy.
Tie zabité roky sa len tak neodparia,
čas síce lieči, ako aj iní vravia,
avšak jazvy ostávajú,
aj pre tých, čo sa vrátia.
Zastav dych a rozhliadni sa,
kto z minulosti
bozkáva ti teraz líca?
Ty obhrýzla si ich do kosti,
dnes ti všetci od zlosti
majú chuť to vrátiť,
oni už nemajú čo stratiť,
ale pozrieť na tvoju kôpku bytia,
za srdce sa chytia,
musia pohľad odvrátiť.
Nemáš nám to ako splatiť.
Nie si čarovná vila z rozprávky,
ani princezná zo zámku,
si to dievča z dodávky,
ktoré necháva kľuč
a už sa nevráti.
Dnes rozplynula sa tvoja bublina,
si len prach a hlina,
iná,
nevítaná špina.
V mojom byte zaspáva jej hlava,
no keď dôjde slnko rana,
už nemusí utekať,
bude vyhnaná.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
diduska125
23. 5.mája 2009 15:28
jeeej
Napíš svoj komentár