___Tragédia

Čas od času

na stráni plnej slnečníc,

v pohľade tvojich červených líc,

žiari v kvete,

vonia letom,

chuti medom,

niet lepšieho na svete,

ja nepýtam sa "prečo? ",

len zatvorím oči,

počujem tvoje kroky,

nemusím si vymýšľať,

je to neskutočné,

no je to tak.

Keď hrajú tóny našej piesne,

viem na čo myslíš presne.

Zahreje vrúcim pocitom.

nechať sa podriadiť svojim citom.



Potom príde búrka,

zmyje všetky naše krásne hriechy,

nie je prírodná, je ľudská.

Zbúra naše domy,

zláme krehké strechy,

niet sa schovať kam,

spadne posledný trám.

Nežije viac láska,

zmorila ju trieska.

Neprenikla hlboko,

s trieskou sa vytiahnuť nechala,

viac v srdci neprebýva.

Ostali len vystrašené pohľady,

skryté slzy.

Dosiahnutý bod nula,

nie sme prví,

v krku guľa,

v hlave prázdno,

čakáme, kto prvý povie dosť.

Zmiešané pocity,

úzkosť, zlosť,

kým to neprestane, nebudem dýchať môcť.

Posledne zbohom,

minulosť síce nezmaže,

plakať prikáže,

ruky zviaže,

hodí na 100 dní do garáže.

Nevieme prestať s tikom,

ktorý sa nám stal zvykom,

chytáme sa stebla trávy,

neznámym okoloidúcim vravíme, že sú ti praví.


Rozumy by stali,

keby všetci vedeli,

o nás, že sme nesmelí,

že malé dušičky máme,

s osudom sa hráme

ako s ohňom,

prehrávame,

každým krokom do pekla sa dostávame

zase raz, navždy a znova,

keď nestačia slova,

prídu na rad činy,

keď nie sme dosť silní.

Bránime sa zodpovednosti,

vinu zhadzujeme na iných.

Každý si to prežije inak,

no nevie zvestovať ani naznak,

v ústach sucho, prach,

tak som zlá ja-

nekončiaca tragédia.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu