keď sa to všetko začalo?
Bola som ja svetom tvojím
a ty tým mojím.
Vietor slabý pohol lístkom,
už neboli sme si viac blízko,
ale ďaleko.
Až bála som sa nadýchnuť, no nadýchla sa
a zrazu bol koniec zasa.
Ako sme vyštverali tú horu spolu,
no potom každý sám šiel dolu.
Čas to nebol vôbec dlhý,
preto nezanechal v tebe žiadne dlhy?
Verný spoločník prestal byť
a opäť svoj život, ako predtým, začal žiť.
Akoby sa nič nestalo,
čierna diera v tvojom čase,
JA-tvoja neexistujúca minulosť,
je o niečom, čo nikdy nebolo - táto báseň?
Až raz budeš rozprávať,
nebudem tam ja čo miesto mat.
Vôbec som sa nestala,
tvoje ústa nemala,
nedržala tvoje plecia
a nakoniec nepozerala ako sa tvoje oči priečia
pri pohľade na mňa.
Som ako smietka,
čo odfúkneš preč.
Načo si ma vôbec volal?
Leť si sám! Leť!
Nepotrebujem tvoje slová,
len mi je spomienok ľúto.
Nezostalo z nich ni zlomených prútov,
a či poučenie?
Minulosti prehrešenie
sa "trestá".
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár