stroskotám
o skaly,
čo moje meno volali.
Zachráňte,
zachráňte ma zo zajatia,
pustite na slobodu,
pustite na mňa svoje objatia,
nech ma pohltia.
Zastali časy,
ktoré hýbali sa neúmerným tempom,
proti nám,
s prúdom,
valiace kamene
pristáli na temene
a zmenili sa na plazmu
obtekajúcu smaragdové vrchy.
Nepríde nôž
na pomoc,
ani lieky
nezaženú prieky
v mojej hlave,
tej krave,
čo rozhoduje o všetkom,
byť povahou a zmätkom
v jednom
a tom istom,
potkla sa o sebaúctu,
no upadla do gýču a tuctu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár