stojíš predo mnou
a rozprávaš mi o chybách,
o ktorých už dávno viem,
no zbytočne, keď sa nepočúvaš,
keď sa opakuješ.
Používaš moje zbrane proti mne,
zbytočne, keď ich poznám všetky.
Rozobrať ma na súčiastky,
je to o čo ti ide?
A vieš, že sa mi to možno zíde?
Len tebe nie,
mal by si prevetrať svoje myslenie.
Odtrhnúť sa zo svojho stereotypu
a uvidieť, čo vidím ja.
Možno sa klameme obaja,
radšej budeme hučať prázdne slová,
než zamyslieť sa znova,
to skôr po prvýkrát,
o čom to celé je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár