Z ruky do ruky
podávame si nanuky
a lopaty,
bez odplaty
plávame,
topíme sa
a oslavujeme krivdu
ako naše narodeniny.
Z miesta do priestoru
presun ochotných častíc váhy,
akcelerácia zo sto na nulu,
padneme na hubu,
lebo nenosíme airbag.
Sedíme na malíčku
a trochu sa nám točí hlava,
hlavne „nepozerať sa dolu!“
to vždy nosí smolu
nosiť so sebou nedopitú kolu
ako talizman,
ale lepšie ako salám.
Ešte sa len budeš sťažovať, keď ti náhodou žirafa odkusne hlavu,
však počkaj! – počúvam každý deň v autobuse,
kde výpary z motora čmudia celý vozeň,
punkáčka vedľa mňa si otvorím Kozel
a ja viem, že to nie je skutočné
(lebo punkáčky nepijú Kozla)
holt, zadržím dych a uvidím, čo sa stane.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár