vtiahli ťa do sudu.
Ziapal si a kričal
a ten kat nepohnute mlčal.
Došli ti sily,
hrdlo zaplnilo ticho.
Stane sa nešťastie,
keď sa človek mýli,
okoloidúcim pozorovateľom vnútri niečo myklo.
Po tebe sa zľahla zem,
zabudlo sa na teba, ani čoby sen.
Kvet na pomníku vyschol do prachu
a zlaté nápisy stratili sa v machu.
Nezostal po tebe ani škrabanec,
nespomenie si ani z tretieho kolena bratranec.
Čo bolo dobré - zabudlo sa.
Čo bolo zlé - zabudlo sa.
Ostali len písmená v matrike
a biela škvrna na stene.
Ale nedôjde k výmene,
postaví sa pred to skriňa.
A voľné miesto vo fabrike
dostane niekto iný,
zaplní to prázdne miesto
a miesto prestane existovať.
Neexistuješ viac.
Zabudnutý z vlastnej viny.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár