chýba mi láska,
ale už žiadna rýchla kvaska!
chcem aby srdce čakalo,
telo voňalo,
hlas zvonil
a duša za mnou sa brodila,
pri našom stretnutí znova sa narodila.
Prásk!
A bičom city rúti,
tak silné a tak krehké,
so strachom, že ich svet sa zrúti.
I to nás zamyslieť núti.
Nechceme predsa ostať sami
na tejto púti.
Kľukatí sa cesta poznania
a nikdy nezastane,
nie vždy spĺňa práve naše želania,
keď mätúci vietor vanie.
A či je to len zdanie?
Čo ako fatamorgána sa pred nami ukazuje,
ale svoju pravú tvar skrýva?
A my
vyprahlí po tom, čím sa javí,
veď nevidíme jej to v tvári,
keď zahalená v závoji nás vábi.
A my
stroskotáme uprostred ničoho
a už nik sa o nás nedozvie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lubobs
26. 2.febuára 2010 17:07
pridávam sa
Napíš svoj komentár