ziadne dvere uz neotvorim.
Lez moja rucka krehka jest
a moja hlavka klesa na padest.
Rozmyslanie hrozne boli,
oci - tie uz neotvorim.
Pozriem sa na seba-
cela od smoly,
prajem si nech sa rozpolim.
Jedna polka ostane tu
spinava,
s druhou odidem,
novy zivot,
nepadam viac do blata.
Pre tu prvu kata!
Nechcem sa tam ja viac vratit,
mozem len viac stratit.
Ci sa to podari?
Volu na to mam?
Co ked sa zlemu zase poddam?
Potom mi diabol poslednu veceru navari.
Niet
lepsej cesty spat.
Cierne kridla anjela
vratia sa hned.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár