bola to tak sladká
sladká ilúzia
vnútornej dokonalosti
rozporuplného šťastia
a naivnej nádeje.
Rozplynula sa v šedosti obyčajného dňa,
rozbitá v drsnosti sveta
a ja teraz zostávam zase sama,
tentoraz však zavretá brána,
tvrdý stĺp,
do ktorého som hlavou vrazila,
stratila vedomie,
vypadla z reality.
Som sa vrátila naspäť
a všade láva trpkosti
a facka od života,
nádej sebaklam,
láska ako pojem Yeti,
ľutujem, že sa naše svety stretli,
klinická smrť,
keď padá domček z karát.
Zostať s hajzlom vo vzťahu...
to radšej byť sama.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
5. 3.marca 2012 10:42
ver ci never, svet nekonci. bude lepsie uvidis
Napíš svoj komentár