Zase jedna nie pozitívna...

Keď zúfalý lovec zastrelí svoju milovanú laň,

zaplačú mraky,

vytrhne si srdce,

zaplatí daň.

Vrah, vrah!

Zabite ho! Potrestajte!

Elektrické kreslo.

V mukách strávil žiaľ,

nezobudil sa samovrah.

V smútku neklesajte,

podal ďalej svoje žezlo.

Bezdomovec dostal, čo si najviac prial,

deň sa končí,

hladných potkanov kráľ.

Natŕčajú zjazvené ruky,

oni sú tí najslabší,

kde sa vzal, tu sa vzal

- Mesiáš!

A či krotiteľ divých levov,

odpľuje si na chodník,

ale neodíde.

Vonia chlebom.

A škoricou!

Jeden deň spáva s tvojou matkou

a druhý s pobehlicou.

Dívajú sa v údive,

nie je svetlom,

je prahom, koncom, smrťou,

povery - že vykúpením.

Neodíde,

neodíde bez teba,

je to diabol s krídlami.

Tak ľahko sa mu poddávajú,

nikto nevrhá šabľu.

Zavrite oči!

Nie je vidieť,

nikdy tu nebol.

Zostalo len sucho v ústach.

Nenájdeš!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu