že nevieš či máš so mnou byť,
chcela som vedieť či to ozaj chceš,
že ty sám to neoľutuješ.
A tak si ma zobral
pod ochranné krídla,
prisahal že mi nikdy neublížiš,
nenecháš ísť,
budeš tu vždy pre mňa.
Že si to vravel, prestal si si pamätať,
slová zbledli v údolí sľubov.
Nechcelo sa ti zvládať moje problémy,
zrazu nevedel si ako,
a mal si aj dosť svojich starostí,
už sme neprežívali spolu toľko radostí,
pomaly odchádzal si z môjho sveta,
ublížil mi, skoro viac sa nedá,
ublížil ako nikto pred tebou,
no ty stále nechápeš prečo.
Ako ti mám veriť,
ako mám veriť už vôbec niekomu?
Ako mám niekoho ľúbiť,
keď ma to privádza do hrobu?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ináč nemáš náhodou ružovú bundu? neviem či som ťa nezhliadla v tt..