na nebi jazvy svietia.
Však za nimi nikdy viac už
moja duša nezastoná.
Za súmraku jazvy svietia,
staré vdovy po bolesti.
Tú krv z rán ich zaschnutú
dážď dávno z rúk mi zmil.
Keď Slnko večer zapadá
skryť sa za čierne hory,
nebo nežne pozerá
na zabudnuté rany.
A ty cez ne krížom
režeš čerstvú aeroplánom!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
paradoxx
10. 11.novembra 2007 23:01
tato sa mi paci...je fakt velmi pekna...
Napíš svoj komentár