Keď sa vody horských potokov búria a vtáčiky spievajú prvé tóny svojich piesní. Keď malé slniečka rastú v zelenej tráve, vtedy veľké Slnko lúčmi roztápa biele periny čerešní, vyzlieka im ťažké zimné kabáty a jemným pohladením ich prebúdza z dlhého spánku. Mladý stromček, čo má kôru jemnú ako hodváb, ešte nevie, čo je to jar. Má stržeň plnú očakávaní a v púčkoch na tenkých konárikoch zvláštny šteklivý pocit. A Slnko obíma túto krehkú rastlinku, zahŕňa ju svojim nežným teplom. Každý korienok, každú bunku. Lúče Slnka menia ten šteklivý pocit v púčikoch na silu, energiu, ktorá sa ich nenásytne zmocní, pohltí ich, aby ich mohla vzkriesiť v nádherné kvety.
Keď sa hormóny ženských žliaz búria a v ušiach znejú divoké harfy. Keď púpavy rastú vo všetkých očiach, vtedy jeden chlapec pohľadom spaľuje šaty panny, oblieka ju do svätého rúcha Evinho a nesmelými dotykmi prebúdza skrytú túžbu. Mladé dievča, čo má pokožku hebkú ako hodváb, ešte nevie, čo je to láska. Má dušu plnú nádeje a v prsiach na štíhlom drieku zvláštny šteklivý pocit. A chlapec hladí toto krehké stvorenie, zahŕňa ju svojou nekonečnou láskou. Každý kúsok duše, každú bunku. Chlapcove bozky menia ten šteklivý pocit v prsiach na energiu lásky, ktorá sa ich nenásytne zmocní, celé ich pohltí, aby mohla z púčikov vysať všetku panenskú nevinnosť a vzkriesiť ich tak v nádherné kvety.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
majajaj
29. 3.marca 2007 20:01
a ty si nakonec pisal uvahu vsak?
Napíš svoj komentár