Nocny cintorin po vianocnych sviatkoch

je zvlastne prechdzat sa v noci vonku sam...hlavne cez zimu, ked je nizko pod nolou, no ziaden sneh...na zemi prilepane hmla, nie velmi husta, ale dost na to, aby clovek nedovidel na koniec ulice...a potom na krizovatke, pozries sa pred seba...dlha ulica sa postupne straca v hmle a pozires sa za seba...dlha ulica sa postupne straca v hmle a pozries sa vpravo...dlha ulica sa postupne straca v hmle a pozries sa vlavo...dlha ulica sa postupne straca v hmle...vsade je hmla...nebo vyzera, ze je zamracene, no nie je...to len hmla ho zakryva...a su sviatky a vsetci ludia su doma a zohrievaju sa pri stromceku a spievaju kolady...a ty sam vonku sa tulas chladnymi ulicami...potom prides ku koncu ulice a pred tebou je cintorin...vojdes dnu so strachom, nezmyselnym a vzrusujucim...zo zeme trcia male kopceky a krize a na niektorych tych kopcekoch svieita sviecky a kahance...na niektorych su dokonca i vianocne stromceky...ticho kracas, ked zapocujes tichy zvuk...znie melodicky...zmocni sa ta obrovsky strach, no ides za zvukom, je stale silnejsi, behas medzi hrobmi...uz vies rozoznat melodiu...je pravidlena...je to pesnicka...jingle bells...a potom to zbadas...ja jednom z hrobov je otvorena vianocna pohladnica...taka, co hra, ked ju clovek otvori...a tato hra a hra a hra stale dokola to iste...ide dalej, ides vybetonovanou cestickou az prides na zakrutu...vlavo vedie cesta a rovno pred tebou je len trava, bez cesticky...taka tajumna tma, si zvdavy, tak ides rovno...trava je spolovice biela od mrazu a zvlastne praska pod nohami...ides pomaly a usi natrcas do tmy, no pocujes len svoje kroky a tichu, tmavu noc...obopina ta strach...je neopodstatneny...ved cintorin je to nejkludnejsie miesto...ved sem nikto nechodi (no si tu ty, tak niekto predsa)...no strach ta stale trapi...mas pocit, ze za tebou niekto je...stale mas ten pocit...ked uz sa to neda vydrzat, postojis...nadychnes sa a pomaly sa otacas...cim viac sa otacas, tym vecsi strach pocitujes...potom sa celkom otocis a zistis, ze za tebou nie je nic...len prazdny cintorin...kracas dalej, uz si uplne vzadu, skoro az pri plote, ides pomezdi stromceky, mensie ako ty...je tma, ale da sa rozozat ich silne zelena farba, taka svieza, akoby plna zivota...preco su u tie stromceky tak krasne, ked v meste takym istym stromom opadala polovica ihlicia...zrejme maju dobru vyzivu, su dobre hnojene...cim asi tak?? je to zvlastne na to mysliet...kracas pomedzi tieto krasne stromceky a vides na cistinku...tu este nie su ziadne hroby...alebo uz nie su??
v dialke zbadas skupinku vysokych stromov a v nej svieti male svetielko...sstrach-opet zosilnie, no i napriek tomu tam ides...napetie sa stupnuje so zmensujucou sa vzdialenosto a nakoniec zistis, ze to len sviecka na hrobe ziari...ale hroby su tu take...take zvlastne...z jedneho vyrasta mohutny strom...dalsi vyzera nejak mensi...hm...ides uz prec...no najskor sa musis dostat z toho bludiska hrobou a tak medzi nimi bludis a davas pozor aby si nestupil ani na jeden...dostanes sa na betonovu cesticku...konecne! strach opadne...no nie vsetok...rozhodnes sa, ze sa este prejdes medzi hrobmi v prednej casti cintorina a pojdes uz domoc...tu nahrobne kamene vyzeraju novo...je tu asi vela cerstvych hrobov, no nie vsetky nahrobky su nove...je tu sice mnoho novych, ale i mnoho starych...tie su uplne ine ako tie nove...su to zvecsa kamenne krize...je tu pochmurna atmosfera...ale jeden je pekny hrob...je na nom velke srdce so susenych kvetov...a ruze, su nadrerne...krvavo cervene a biele od mrazu...a dalsi je tiez pekny...je okolo pekny plot...hrob vyzera tak tajomne...a na konci cintorina je jeden kopcek, co ma skoro ani pol metra a pri nom maly kamenny kriz bez pismen, len holy kriz a na tom kopceku zeme nejke vyschnute kvety a este osem umelych okolo...je to smutne...uz si pri brane, chces vyjst, no je zamknute a tebe sa nechce preskakovat mur, hoc nie je vysoky...musis prejst cz polovicu cintorina, aby si sa dostal k odomknutej brane...ides vecsinou popri olote, no ked sa vzdialis od plotu zbadas medzi nahustenyi hrobmi malu cistinku, tak akurat na tri hroby...a na nej je len trva...no trava je na troch miestach trosku vyduta...a pichlavy mraz ti prebehne po chrbte...uz je toho moc...vsade len same hroby a hrozu nahanajuci klud...uz ta hroby ani nezaujimaju...rychlo kracas prec, uz vydis aj branku....no tu zrazu vedla teba hroby...male, malinkate...maju tak pol metra, ako ten predtym, co ta tak dojaj...no tieto maju i nove nahrobne kamene i stare a su hned pri plote...a je ich vela...pri jednom sa zastavis a citas datum...III.II.1944-XII.IV.1944...a ide ti srdce roztrhnut...no postavis sa a rychlo odides...a ides prazdnou ulicou, no uz bez toho hnusneho pocitu, ze ta niekto sleduje, ze stale za tebou niekto kraca...a tak ty len kracas domov ponoreny do noci a noc ponorena do hmly, zahlbeny v svojich myslienkach, myslienky zotrvavaju na hroboch...v hroboch zostavaju mrtve tela nehybne...lezia ukryte v zemi, tela...nemaju kam ujst a nemozu nikam ujst...su ako vo vezeni...no uz nic necitia...ani bolest, ani radost, ani smutok, ani stastie, ani nic...vobec nic...zostanu tam naveky...neveky sa budu rozkadat na smutnom cintorine...
ale kde su ich duse?? kde su duse, ktore habali telami a teraz sa tela nehybu a kde su duse, ktore mysleli v zivych hlavach a teraz uz lavy nehybne lezia na vankusoch a kde su duse, ktore citili v telach a tela uz bez citu, su mrtve...a kde su tie duse?? v nebi? v pekle? alebo niekde tam medzi?? bludia tam medzi murmi cintorina uveznene v mlkvom smutnom mieste...zostavaju duse aj o smrti priputane k telu ako za ziva?? su teda cintoriny plne, aj ked su ludoprazdne?? su cintoriny plne smutnych dusi, tulajucich sa mezdi hrobmi bezcielne stale dokola?? ak nie, tak preco si mal ten zvastny chladivy a strasidelny pocit cely cas, co si bol na cintorine??

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu