„Čo tu robíš! To je moje miesto!“

Dvaja chlapi ako zúriví psy vrhli sa na seba. Dali si po hube a votrelec to po krátkom boji vzdal. Víťaz zdvihol zo zeme steblo trávy.

„To je moje steblo!“

Vyliezol na smetný koš a odtiaľ zaspieval, aby ho bolo doďaleka počuť. Pieseň mala text: Kto sa priblíži, dostane po papuli!

Potom zaniesol steblo trávy do svojho domova. Pod orech.

Tam staval hniezdo. Už bolo veľké. Obťažoval každú babu, čo šla okolo.

„Čau, kočka, poď si trsnúť!“

Dievča sa zastavilo a hodnotilo.

„Ešte nemáš hotové hniezdo.“

„To je maličkosť. Na zvyšok zoberiem úver. Len sa daj so mnou dokopy, uvidíš ten komfort. Nič nebudeš robiť, som prachatý!“

Dievča prehodilo vlasy na druhý bok.

„A kde ako bude obývačka?“

„Tu.“

„A koľko izieb?“

„Päť. Najmenej päť.“

Samička ohrnuje nosom. Jedno steblo trávy nedrží, vytiahne ho.

„Nič moc kvalita.“

„Kašli na to. Budú dovolenky, Karibik. Kúpim ti medveďa. Alebo radšej bavorák?“

Trocha povolila. Aj sa prikrčila. Samček zakrúžil okolo nej. Aj sa už šteloval ku jej zadnej časti, lebo sa mu zdalo, že rozťahuje nohy.

„Nie, ja ti tu vajíčka neznesiem!“ zavrčala náhle potvora.

„Prečo? Čo nie je dobre?“

„Zabudol si povedať, že ma ľúbiš!“

„Áá, do riti! Jasne, že ťa ľúbim, to je automatické. Len už si kvokni, konečne.“

„A čo ako ešte? Bavorák, dovolenky, päť izieb, a už nič?“

Chlap načisto vyfunel.

„Nestačí??“

„Pch! Počkám si na lepšieho. Čo nevidíš, aká som kosť? Cvičím fitness, mám trojky prsia, makám na sebe a ja mám ísť za takého otrapu? Trhni si!“

Zdvihla nos a odplávala.

Chlap nelenil ani sekundu. Dnes je to už piata. Musí zabojovať. Vyliezol na popolnicu a dal sa do spevu: „Som najlapší borec, ponúkam slušnej dáme rozkošné hniezdočko, luxusné auto, komfortný život...“

Zrazu vypleštil oči. Konkurent mu kradne stebielko trávy.

„Ideš, ty hajzel!“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár