„To som zvedavá, aké budem mať cecky.“
„Ty?! Ty budeš plochá!“
„To ako môžeš vedieť?“
„Lebo si chudá.“
„Nie, decká,“ vpadol im do toho Riki, „mňa by skôr zaujímalo, čo sa bude fetovať. Napríklad v roku 2030. Budeme si vpichovať?“
„Nie, určite niečo vymyslia. Už iba dáš kreditku do školského automatu a vypadne ti herák v plechovke.“
„Si blbý? Že herák! To je pre debilov. Budú oveľa lepšie veci, že budeš sa cítiť bohovo a ešte aj naberieš bicepsy.“
„Podľa mňa sa ani nebudeme učiť,“ vyznal sa Willi. „Už iba prídeš, dajú ti tablet, alebo čo bude a v ňom bude všetko, čo potrebuješ vedieť.“
„Tak potom načo by boli školy?“
„No jasne, pošlú ti to domov. Školy sa zrušia.“
„Čooo?“ ozvala sa Denisa. „To ako vážne? Školy zavrú a my už budeme len chodiť do bunkru?“
„Načo do bunkru? Vymyslia také, že tam budeme legálne.“
„To by ma nebavilo!“
„Prečo? Však bude tam chlastačka, jebačka a všetko.“
„No s tebou! Určite by som šla s takým debilom!“
„So mnou alebo s hocikým, Denisa. Budeš nadržaná v jednom kuse! Ráno zvlhneš a už ti to ostane celý deň.“
„No z teba sotva, ty čurák!“
„No tak, žiaci,“ zatlieskal učiteľ, aby ich prehlušil. „Ešte tam nie ste, nechajte si hádky na potom. Na dnešnej hodine budeme preberať tému: Budúcnosť siedmakov na vyučovacom procese. V budúcnosti, žiaci, vám nebude prednášať učiteľ, ale robot.“
„Vyhodíme ho von oknom,“ rehlil sa Riki.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matwejo
13. 6.júna 2015 23:39
domyselnejsie by som to prepracoval, nudilo ma to ... ale napad je fajn
Napíš svoj komentár