S vodou v zadku

S VODOU V ZADKU


Keď letí lastovička, dívaš sa na veľké umenie letu. Cik-cak a náhle rozhodnutia, bleskové výpady. To preto, že je triezva.
Keby vycuckala jedno-dve pivá, napáli to do steny, aj rozbúra vlastné hniezdo. Keby vypila fernet, napikuje rovno do zeme.
Ja som videl, ako padali lastovičky. Dolu hlavou do vody. Ale neutopil som sa. Asi dýcham žiabrami.
Potom sme sa milovali. Neviem s kým, ale chlap to nebol. Na nuda-pláži bola nuda, šiel som preč a prekročil som ju. Pomohla mi vstať znovu na dve chodidlá, lebo po štyroch to dlho trvá. Vracali sme.
Pod nánosom spacákov a zbúraného stanu mi vyznala lásku, alebo niečo také a prdla si. Dal som jej ho tam. Strašne sa mi chcelo spať. Radšej by som pozeral televízor. Napadlo mi, že jej tam strčím parfém – tiež má tú hrúbku a dĺžku. Nechcelo sa mi dodržiavať pravidlá. Tá ženská vec si niekedy pýta viac, než má nárok. Díva sa na chlapa, zhltne vtáka, vycicia z neho šťavu a chce ďalšieho. Prefikol som nejakú dieru.
Bolo mi zima ráno, medzitým vymenili počasie. Ľadviny na karimatke a vtáka vonku. Zakryl som sa stanom.
Na obed prišli policajti. Pomohli mi zbaviť sa peňazí a nájsť cestu z kempu. Bol som už oblečený, asi aj v tom mi pomohli. Milujem policajtov.
Na protiľahlom brehu som uvidel tých nudistov. Je to na dve pivá, hovorím si, ale toľko nemám. Nemám ani na jedno. Skúsil som to bez pív, ale zdrbal som sa do vody a vŕbové haluze ma skoro utopili. Počkal som do večera.
Skúška správnosti – desať klík. Urobil som dva. To pôjde. Po pár metroch od brehu som sa prebral. Potreboval som sa vyvracať, ale nebolo kam. Ešte chvíľu vydržím.
Našťastie viem plávať, inak by som sa utopil. Na druhom brehu ma vítali nedočkavé kundičky. Vyšiel som z vody, ja, Adam prvý a najväčší, hneď som sa im ukázal v plnej kráse. Dojalo ich to k slzám, teda k slzám smiechu.
Chcel som nájsť tú svoju, ale nevedel som, ako vyzerá. Možno podľa mľaskania a vzdychania, ale nemôžem prefíknuť každú babu. Tak som sa postavil do prostriedku, že nech si nájde ona mňa.
Prišli takí čuráci, že čo tam robím a tak. Všetkým visel. Ja že idem hen, za tými dvomi. Boli tam v kúte také staré rakety. Mali aj stolík so žrádlom a stoličky, tak som sa zložil.
„Ja som z televízie a my tu natáčame reportáž z nuda-pláží. Však dobre, poviem chlapcom, nech vás vystrihnú. Dajte niečo zobnúť.“
Bol som s nimi do tmy. Začali mať pindy, že si to rozmysleli a že chcú byť v tej televízii. Vraj kde mám kameramana.
„A čo vaši mužíci?“
Rozrehotali sa, až sa im cecky hompáľali. Že nech trocha žiarlia. To už boli napité.
Ja som pri nich konečne vytriezvel. Stále som čakal na tú moju. A potom som zabudol, že na ňu čakám. Okno ako výklad.
Ráno zas na nuda-pláži. Hladný, smädný a znásilnený. Ľadviny v hajzli. Ešte aj slnko komusi predali, len hnusná šedá deka. Na druhom brehu, tam pod vŕbami, mám aspoň slípy. Aj gate a sveter, ak to nezmoklo. Buď preplávam alebo pôjdem okolo. Nahý som sa narodil, ale zdochnúť by mal človek aspoň so slípami.
Skúška správnosti – ani jeden. Prefikol som hlinu. Začalo pršať. Takto ma tu nájdu, ako súložím s planétou. Voda mi stekala dolu zadkom.
Niekto ide. Počul som hlasy, donútilo ma dvihnúť hlavu. Ani noha, len prázdna plocha a kríky. Čľapkanie vody, teda asi vodník. Ale boli to rybári. Plávali okolo na člne.
Jeden z nich sa smial, druhý bol vážny. Presne tak: na ostudu i na vracanie. To ma načisto nasralo.
Skúška správnosti: po tamtie kríky a späť! Hnusno sa hompáľajú gule pri behu. Po treťom kole som si ich musel držať, nech mi nezmodrejú. Kliky už som vynechal, nech nechytím kŕče do rúk. S rozbehom a s divokým revom vrhol som sa do vĺn oceánu. Robinson pláva z ostrova. Buď domov alebo na dno medzi ryby. To je tá sila hanby, čo drží človeka nad vodou.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu