SEN SMIEŠNEHO ČLOVEKA

V noci sa môže stať všetko. Už večer mi niekto šuchotal pod oknom. Myslel som, že nejaký blbec, ale nebol tam nikto. Sídlisko sa ukladalo k spánku ako vždy.

Potom, keď som zaspával, niekto hlasno vzdychol. Možno vonku, možno u mňa v izbe. Vlastne určite vonku, ale mne sa zdalo, že tesne predtým sa mi pohla posteľ, akoby na nej niekto sedel. Aj na strope prebehol akýsi tieň.

Zažal som. Nikde nikto. Hneď som zase zhasol, veď je ma vidno! Pod oknom nikto nebol, bývam tesne nad úrovňou terénu, na oknách mám mreže. Asi už bola polnoc.

Ľahol som znovu do postele a uši nastražil ako vlčiak. Keby vonku šuchotala myš, určite ju začujem. Zrejme som zaspal.

Zobudil ma hlas, ako rozhovor stoviek ľudí. Všetci naraz bľabotali v nezrozumiteľnej kakofónii. Možno nado mnou niekto nechal pustený televízor. Alebo mi hučí v hlave. Bál som sa vyriešiť tú záhadu, ale bál som sa aj nechať všetko tak.

V izbe nemám celkom tmu, vidím všetko podstatné, ale kto robí ten čudný povyk? Znovu som pozrel von oknom.

Tam v tráve sedeli akési ženy a vraveli jedna cez druhú. Bolo ich veľa, strašne veľa, kam som len dovidel po celom sídlisku! A všetky boli nahé.

Nevšimli si ma. Občas niektorá vstala a presadla si. Rozprávali, vykladali si akési príbehy, rozhadzovali rukami. Tie najbližšie boli celkom pod oknom, aj sa opierali o stenu nášho domu. Keby som otvoril okno, môžem sa ich dotknúť.

Jedna si ma všimla. Bol to taký ten pohľad diabla, že: Poď môj, ešte dnes skončíme v pekle! Mala blond rovné vlasy a bola vlastne veľmi pekná. Prsia mala holé a jej nohy boli prekrížené s nohami inej ženy.

Pohla sa ku mne, takým vlnivým pohybom ako had. Plazila sa po telách iných žien. Zhypnotizovala ma, ani som si nevšimol, že tak činia aj ostatné. Idú ku mne. Tie najbližšie sa mi dobýjajú do okna. Ich roztlačené prsia na skle sú ako koláčiky s bradavkou uprostred.

Od hrôzy som cúvol dozadu. Pod posteľou mám všakovaké haraburdy, ale teraz odtiaľ trčalo holé ľudské rameno zahalené dlhými hnedými vlasmi. A bolo v pohybe, i tie vlasy.

Spod postele sa pomaly vysunul von holý zadok a v rozkroku vagína. Kto to môže byť? Chcel som utiecť, ale z chodby sa ozývala vzrušená vrava. Bolo tam mnoho ľudí – áno, žien.

Vošli dnu, do mojej izby. Hrnuli sa jedna cez druhú a všetky mali ohromnú chuť! Oči veľké a ústa ako maliny. Tá spod postele ma zozadu objala. Ucítil som jej nahé telo na sebe. Keď tie spredu prišli bližšie, mnoho rúk sa načiahlo a stiahli mi pyžamo. Horný diel roztrhali. Mali ohromnú silu.

Zovreli mi penis, zovreli mi nohy, ruky, hlavu a vari všetky naraz mi chceli vysať ústa. Zrazu som pocítil, že je mi fajn, tam dole mi bolo príjemne. Nevidel som cez prsia a loná, váľali sa po mne, všetky chceli mať kontakt s mojím telom. Keď už som myslel, že ma zadusia, ostalo ticho.

Prebral som sa s pohľadom do akejsi vagíny. Približovala sa k mojim ústam. Bolo vidno dnu, do dierky.

„Tak čo?“ oslovila ma. „Ako sa ti to páči?“

Pritlačila sa na moje ústa. Ucítil som tú zvláštnu chuť pachu, moču a vône. Bozkávala ma.

„Je ti dobre?“ spýtala sa.

„Áno,“ priznal som.

Náhle som mal erekciu. Tak zrazu, ako keď mi tam niekto stlačí gombík.

„Zajtra prídeme zas. Uži si to.“

Oddialila sa. Bola to vagína tej blondíny.

Odchádzali. Posielali mi pusinky. Lúčili sa a boli samý úsmev.

„Dobrú noc!“ povedali. „A krásne sny!“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár