Vie, že nemôže tú správu poslať zo svojho počítača. Sú ešte verejné, pozná jeden V Bratislave. Ale celý čas sa na neho díva kamera. Ako had - strašne mu pripomínajú hadov tieto zákerné kamery. A u nich v meste je verejný internet v knižnici. Pravdaže, sledovaný kamerovým systémom. A tam by to vôbec nešlo, lebo knihovníčky sledujú priamo na svojom monitore, na čo kliká. Vie to, raz ich načapal. No, a už nič iné nie je.
Vlastne občas sa niekomu votre na jeho počítač. Nevie však, ako zmazávať posledné kliknutia, a navyše... Keby sa na to prišlo a vysledovali by majiteľa počítača, tá hrôza! Ani pomyslieť, ani za nič!
Teraz ďalšia vec: Kam to poslať? Má uviesť svoju adresu? To ani náhodou, na pošte ho poznajú. Mohla by sa toho ujať donášková služba, len tá ostuda, keby si balík preberal na ulici a videli by ho baby z paneláku... Napríklad tá suseda, čo nemá chlapa, a nejakého chce. A všade sú aj tak kamery - na chodbe, vo výťahu, dokonca aj hore na strechách panelákov po celom sídlisku. Možno by to šlo, keby si hneď balík hodil do igelitky, kamera tak detailná nie je. Lenže!
Lenže tu chodia stále tí istí doručovatelia. A tí to vyzvonia každému, hlavne babám z ich baraku. Nedá sa to, nedá...
A tak si i naďalej prezeral na svojom pé-céčku ponukový katalóg erotického oblečenia pre ženy. Gaťky, pančuchy, podprsenky... všetko nádherné, dokonalé, úžasné. Len nie pre neho.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár