„Prečo máš ten trombón?“
„Lebo je silný. Mám rada silákov,“ povedala a obtrela sa o mňa. Jej otec bol silný, hral na trombón a nechal jej ho, než odišiel do Ameriky.
Je tak milučká, keď ma vytláča z chodníka.
Plazíme sa spolu po meste, z lavičky na lavičku. Každý deň, až do večera. Je nám spolu krásne zima, trasieme sa do rytmu, každý do kožuška tomu druhému. Voniame už rovnako.
„Aj ja by som chcela ísť do Ameriky. Ale iba s tebou,“ povedala mi raz.
To som vedel. Za ujom trombónom.
„Ja som tu spokojný,“ povedal som jej.
A muzika dohrala.
Maja, majuška, kto ti teraz šepká do uška? Je ti ešte zima s niekým, alebo si sama? Riekni.
Nevoláš.
Asi hráš na trombón tomu svojmu prasiatku. Nechala si vo mne, v duši, svoju voňavku.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
omgporazima
12. 11.novembra 2016 11:11
lol, ten tvoj popis.
2
Myslíš popis o sebe? Zabudol som aj pripísať, že niekedy som aj normálny, napr. dnes som bol od 8:30 do 8:31.
Napíš svoj komentár