Potichu plakala, srdce jej spaľoval žiaľ. Potom vykríkla ako zranené zviera.
„Nie, nie, nie, nie...“ Opakovala stále dokola. A potom: „Prebuď sa, prosím. Prebuď sa!“ Vykrikovala pričom dúfala, že jej prosby vypočuje. Nevypočul.
Vtom začula výkrik tej svine, ktorá toto všetko spôsobila: „Tam sú!“ Zdvihla hlavu. Blížila sa k nej skupinka žandárov na čele s Wandou. Tá pobehlica ich udala!
V Rosemary sa zdvihla strašná zlosť. „Ty kurvaaa!“ Zvreskla. Wanda vyľakane zabrzdila, skupinka žandárov pokračovala ďalej. Prvýkrát po dlhom čase jej sestra vyzerala, že ju niečo úprimne zamrzelo. „Mrzí ma to,“ šepla Wanda sotva počuteľne. Rosemary to však bolo jedno. Napľula jej smerom a v tej chvíli to jej srdce nevydržalo.
Prudko sa nadýchla a pustila bagetu na zem. Maia pri nej kľačala a utišovala ju.
„Lu, to je v poriadku, už je po tom,“ hladkala ju po chrbte. Lu však v tejto chvíli myslela len na jednu vec. Roztrasenou rukou sa natiahla po mobil, ktorý ležal na stole a na tretíkrát sa jej podarilo správne vytočiť Marcovo číslo.
Zdvihol jej to ešte stále zadýchaný.
„Marco, zase sa to stalo,“ povedala slabým hlasom.
„Ja viem. Si v poriadku? Chceš, aby som prišiel?“ Spýtal sa. Lu pokrútila hlavou, potom si uvedomila, že on ju vlastne nevidí.
„Nie, to je v pohode. Len som chcela vedieť, ako to znášaš. Večer sa vidíme. Musím končiť, prepáč. Pa,“ zrušila hovor.
Do konca prestávky sa nejako dala dokopy, potom nasilu dojedla bagetu a išla pracovať ďalej. Nechcela, aby si na nej ktokoľvek niečo všimol. Síce stále bola bledá a ruky sa jej mierne triasli, zvedavým zákazníkom tvrdila, že to nič nie je, len je trochu unavená. Teraz bola dva dni doma, pretože sa necítila dobre.
Nevedela sa dočkať večera. Ale zároveň sa ho desila, pretože vždy večer sa stane niečo strašidelné.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@Gibi ďakujem približnú predstavu o konci mám, ale ešte sa to môže zmeniť...dokonca ešte ani neviem na koľko častí to bude...len dúfam že nie až natoľko že to nakoniec prestane baviť aj tých pár ľudí ktorí to čítajú
3
Myslím si, že nie. Nerozmýšľala si aj o tom, žeby si napísala knihu alebo aspoň nejaký scenár? Alebo toto je taká príprava na to?
4
píšem to do wordu na počítači a odtiaľ to potom kopírujem sem a keď to dopíšem ešte to nejak doupravujem a potom sa uvidí čo s tým
Napíš svoj komentár
Zaujímalo by ma, či máš už vymyslený koniec, alebo to píšeš priebežne a necháš sa každým dielom unášať, kam ťa to zavedie?