"Nechceš ísť ku mne na kávu?" Spýtala sa ho Lu, pričom už vôbec nedbala na to, či to môže byť nejaký vrah alebo nie. Marco vyzeral, že každú chvíľu skolabuje. Bol hrozne bledý. Fíha, ten to prežíva ešte viac ako ja... A to už je čo povedať, pomyslela si Lu a povzbudivo sa na neho usmiala. Marco sa napokon spamätal a prikývol.
"Jasné," povedal, už nie až tak moc meravo. Odomkla vchodové dvere a chytila ho za ruku.

"Posaď sa. Chceš kávu, čaj alebo niečo tvrdšie?" Ponúkla ho Lu. Marco zaváhal. Zrejme chcel poprosiť o niečo tvrdšie, ale napokon sa zarazil a vypýtal si kávu. Lu prikývla a prešla z obývačky do kuchyne. Ona sama si pripravila čaj. Preniesla občerstvenie do obývačky a prisadla si k Marcovi. Vtom jej zazvonil zvonček.

Pomaly sa blížila k dverám. Už bola paranoidná. Spoza dverí sa ozval netrpezlivý hlas: "Rýchlejšie by to nešlo? Už ma bolia nohy. A netvár sa, že nie si doma. Ja veľmi dobre viem, že si doma a viem aj to, s kým tam si." Vydýchla si. Bola to len Maia. Rýchlo otvorila dvere a hodila sa kamarátke okolo krku.
"Čo sa stalo? Čo ti spravil?" Vyzvedala Maia, ktorú náhla kamarátkina reakcia nadmieru vydesila.
"Nič. Poď dnu, všetko ti vysvetlíme," zarazila sa. "Počkaj, ako vieš, že som doma, a že je tu so mnou aj Marco?" Hodila na ňu podozrievavý pohľad. Maia sa zatvárila zahanbene, ale potom vzdorovito zdvihla hlavu a poznamenala: "Tak som ťa trochu sledovala, no a čo? Už som tu raz bola, pustil ma sused, a neotvárala si. Bála som sa o teba, tak som chvíľu počkala vonku. A potom som zbadala, ako vchádzať dnu aj s tým neznámym chalanom s blbými rečami..." Odmlčala sa. Lu si vzdychla.
"Poď dnu," pozvala ju, ako keby bola Maia nejakí upír. V duchu sa zasmiala. Kto vie? Možno je. V poslednej dobe sa dejú také zvláštne veci, že by pochybovala len veľmi málo.

Vošli do obývačky. Marco mal kávu už takmer vypitú. Usadený na tmavočervenom gauči, s bielou šálkou v ruke a zahanbeným výrazom na tvári vyzeral neodolateľne. Lu sa však pri pohľade naňho takmer prepadla od hanby. Všetko počul.
"Marco, toto je Maia. Moja kamarátka, spolupracovníčka a neohľaduplná baba. Ospravedlňujem sa za ňu, ale hrozne sa o ňu bojím. Mám dvadsať, ale niekedy si pri nej pripadám ako päťročná." Vysvetlila Lu a uškrnula sa. Sadla si späť k Marcovi. Maia si sadla do gauča oproti nim.

"Tak, a teraz mi všetko vysvetlite!" Prikázala, pričom vrhla nevraživý pohľad na Marca.To, že počuj celú ich konverzáciu jej zrejme vôbec neprekážalo. Lu však bola na kamarátku zvyknutá, preto sa nadýchla a všetko jej porozprávala.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár