Lu sa nemusela pýtať, čo sa stalo, pretože to veľmi dobre vedela. A videla, že takisto dobre to vie aj Marco. Preniesli sa do svojej minulosti. Zvláštne, však? Aj tým dvom to tak pripadalo. A ešte k tomu neuveriteľné, komické a hororové. V skutočnosti sa tu Lu nevolala Lu ale Cynthia a Marcove meno bolo Johnathan. Písal sa rok 1852, Cynthia patrila k mestskej smotánke a Johnathan bol zlodej z chudobnej štvrte.

Zoznámili sa na trhu. Johnathan práve potiahol jablko a bochník chleba a Cynthia ho pri tom prichytila. Chcela zakričať na predavača, že má pri stánku zlodeja, ale vtom sa im stretli pohľady a zamilovali sa do seba. Znie to gýčovo, ale naozaj to tak bolo. A okrem toho mali pocit, že sa poznajú už celú večnosť. Začali sa tajne stretávať a spoznávať. Okrem tých dvoch o ich vzťahu vedela už len Cynthiina priateľka Melody a Johnathanov priateľ Carlo. Spoločne chodievali na tajné výlety a užívali si všetko, čo mohlo 19. storočie poskytnúť mladým ľuďom.

Oboch prekvapilo, že si to tak dobre pamätajú. Čo bolo ale najzvláštnejšie, vedeli, že existuje napríklad niečo také ako televízia, ale nedarilo sa im vybaviť, čo to vlastne je. Iba si boli istý, že to pochádza z doby, z ktorej sem prišli, čiže z budúcnosti.
"Mohli by sme prísť na to, čo to presne je, zostrojiť to a trhli by sme na tom veľké penaize," zažartoval Johnathan. Cynthii sa to však také vtipné nezdalo.
"Mali by sme sa ísť prejsť, nech sa nám všetko uleží v hlave," navrhla. Vyšli z bytu, Cynthia zamkla dvere veľkým železným kľúčom a vyšli na rušnú ulicu.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár